Zemplínska Šírava

Michalovce

GPS: 48.80404, 22.0057

Zemplínska šírava je vodné dielo na východnom Slovensku v povodí Bodrogu. Vodná plocha zaberá rozlohu 33 km², čím si získala ocenenie druhej najväčšej priehrady na Slovensku.

Šírava, nazývaná tiež aj Východoslovenským morom, je skvelým a rozhodne tým pravým miestom na trávenie letnej dovolenky aj pre rodiny s deťmi.
Slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, na zavlažovanie a ako zdroj pre priemysel.
Okrem kúpania však môžete vyskúšať aj množstvo vodných športov. Podľahnúť môžete napríklad vodným bicyklom, vodným skútrom, vodným lyžiam či windsurfingu.

Z lodného prístavu pravidelne premávajú aj vyhliadkové výletné lode. V neposlednom rade je Zemplínska Šírava aj skvelým miestom pre rybolov.
Okolo nej sa nachádza až 7 rekreačných stredísk - Biela Hora, Hôrka, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov, Paľkov.
Vo viacerých z nich sú vybudované aj letné neplavecké bazény. Každé zo stredísk ponúka komplexný servis služieb, od ubytovania cez stravovanie až po kultúrny program.
Okolie Zemplínskej šíravy je priam stvorené na pešiu a cyklo turistiku. Spoznávať môžete miestne pamiatky, krásy prírody

Budovanie Zemplínskej Šírave
Prípravné práce na výstavbe vodnej nádrže sa rozbehli v apríli 1962, samotná stavebná činnosť začala o mesiac neskôr. V júli sa začalo sypanie juhozápadnej hrádze s bezpečnostným prepadom, následne sa rozbehla výstavba niekoľkokilometrového prívodného kanála od rozdeľovacieho objektu pri Petrovciach na Laborcom. Vodná nádrž bola slávnostne odovzdaná do užívania 12.8.1966. Vodná plocha zaberala 33 km2, dĺžka nádrže 17,5 km, maximálna hĺbka dosahovala 13 m a priemerná hĺbka 3,5 m. Podvihorlatská vodná nádrž“ mala predovšetkým zachytávať prívalové vody Laborca a Čiernej vody, resp. znižovať hladinu storočnej povodňovej vlny, išlo tiež o zdroj vody na zavlažovanie cca 85 000 ha poľnohospodárskej pôdy a o rezervoár, ktorý mal zabezpečovať dostatok vody v Laborci, využívanej na chladenie vojanskej tepelnej elektrárne. Časom sa nádrž začala zarybňovať a využívať aj na športovo – rekreačné účely.

História turizmu a cestovného ruchu na Zemplínskej šírave
V máji 1966 vybudovali pri nádrži prvé 2 montované chaty s kapacitou 100 ľudí. Zamýšľaný športovo – rekreačný areál mal pritom slúžiť ako východiskový bod pre výlety do okolia. S nástupom slnečných dní v júni 1966 prišli k vode tisícky turistov a objavili sa i prvé stany.
V júli 1966 sa objavila aj prvá loď Vihorlat a jej prevoz bol pre ľudí doslova atrakciou, výletné plavby trvali 45 minút. K dispozícii bol aj rybársky čln, ktorý sa volal Zemplín.
Podľa hodnotiacej správy z roku 1966 sa vodná nádrž zaradila medzi rekreačné oblasti celoslovenského významu. Za najväčšie a najperspektívnejšie stredisko bola označená Hôrka. V tomto stredisku sa vybudovali odstavné plochy pre autá a sociálne zariadenia, fungovala požičovňa člnkov a športového náradia a zakúpila sa aj výletná loď. V ostatných rekreačných zónach chýbala základná vybavenosť.
Podľa dostupných údajov bolo v prvej polovici 80. rokov najnavštevovanejším miestom rekreácie stredisko Hôrka, potom nasledovali strediská Medvedia hora, Paľkov, Kamenec a Biela hora, medzi obľúbené oblasti patrilo tiež Vinianske jazero. Celková návštevnosť vodnej nádrže v roku 1985 predstavovala 737 000 ľudí.