Solivar v Prešove

Námestie osloboditeľov 4

080 05 Prešov Solivar

Patrí k našim najvýznamnejším technickým pamiatkam.V jeho areáli možno vidieť šachtu Leopold, varňu, hutu, kováčske dielne, sklad soli či banícku klopačku – jednu z posledných piatich na Slovensku. Prešovský solivar dnes spravuje Slovenské technické múzeum, ktoré tu zriadilo pútavú expozíciu zoznamujúcu návštevníkov s dejinami ťažby a výroby soli v solivare.

Ako to bolo s históriou?
Solivar v Prešove je unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia. K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta , varňa , sklad soli (komory), kováčske dielne a klopačka (turňa). Jama Leopold bola centrálnym stvárkovým dielom, ktoré treba považovať za najstaršie. Začali ju hĺbiť v roku 1571. Ide vlastne o jamu pôvodne nazývanú Cisárska, hlbokú 155 m. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Samotný objekt i mechanizmus si vyžiadali závažné opravy (prvá v roku 1807, druhá v roku 1844). Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v r. 1815. Na kamenných podstavcoch je osem drevených nádrží s obsahom 1320 hl, celkom 10560 hl. Všetky nádrže tvorili jeden celok a boli umiestnené pod jednou strechou, konštrukčne prispôsobené terénu. Do zásobníkov bola soľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold. Z najnižšie situovanej ďalšej nádrže, umiestnenej v niveau terénu četerne, sa soľanka zvádzala do predhrievacej, potom do odparovacej panvy. Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku 1825. Soľanka sa vpúšťala do odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24 hod. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po 8 a viac hodinách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala. Soľ bola prevážaná z varne do skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Vyhorel dňa 18. mája 1986. Zhorela nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu. Pôvodný areál bývalého panvového solivaru dotvárali ďalšie objekty, akými boli napr. slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné. V podstate už ide iba o budovy bez príslušného technického zariadenia a základného inventára. Pre úplnosť spomenieme turňu - zvonicu, ktorá v starších časoch plnila funkciu klopačky. Postavená je na návrší - obvale. Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom, resp. zamestnancom erárneho podniku začiatok pracovnej doby a iné významné alebo mimoriadne udalosti ( živelné pohromy ). Svoje poslanie ukončila po prvej svetovej vojne. Areál panvového solivaru ako unikátny komplex technicko-technologických a iných objektov nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta.

SKLAD SOLI slúžil po stáročia na uskladnenie, manipuláciu či distribúciu soli. Od októbra 2014 do septembra 2015 prechádzal objekt rozsiahlou rekonštrukciou, výsledkom ktorej je nový multifunkčný spoločensko-umelecký priestor určený pre výstavné, prezentačné, kongresové či edukačné aktivity.

VSTUPNÉ:
Základné vstupné - dospelí /expozícia - sklad soli - soľná jaskyňa/: 5,50 € - 2 € - 4 €
Zľavnené vstupné /expozícia – sklad soli - soľná jaskyňa/: 2,50 € - 1 € - 2 €

OTVÁRACIE HODINY:
Letná prevádzka, apríl - október:
Utorok - Sobota 9.00 - 17.00
Vstupy do múzea: 9.00, 10.30, 12.30, 14.00, 15.30
Zimná prevádzka, november - marec:
Utorok - Sobota 8.00 - 16.00
Vstupy do múzea: 8.00, 9.00, 10.30, 12.30, 14.00

Uvedené vstupy platia pre prehliadku celého areálu. Budova Skladu soli je sprístupnená návštevníkom počas platných otváracích hodín.
Počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja je múzeum ZATVORENÉ !
Otvorené prvú nedeľu v mesiaci - vstup zdarma v čase 10.00 - 16.00
Vstupy do múzea prvú nedeľu v mesiaci: 10.30, 12.30, 14.00
Maximálny počet návštevníkov na jeden vstup je 50!