Hrádok Bodoň

obec Zlatá Baňa, okres Prešov

Hrad je postavený na výraznej skalnej vyvýšenine okrúhleho tvaru v nadmorskej výške 855,2 m. Má niekoľko názvov – okrúhly tvar skaly dal hradu názov aj: Kerekku (Okrúhla skala) v stredoveku. Slovanské obyvateľstvo blízkeho okolia ho pre zvláštny tvar, keď z diaľky vyčnieva nad horizont ako makovička pomenovalo Makovica. Tretím názvom je Bodoň podľa jeho zakladateľa – šľachtica Buduna z Ploského. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza práve z roku 1285, keď ho dal kupec Budun postaviť. Fungoval však len jedno desaťročie. Podľa zachovalých listín sa tu ukrývali jeho rodinní príslušníci (manželka a deti) počas tatárskych vpádov koncom 13. a začiatkom 14. storočia.

Osídlenie v stredoveku nebolo dlhodobé, avšak záchranný archeologický výskum odkryl niekoľko stavieb, a to hlavne základy hlavnej veže. Táto veža spolu s viditeľnými valmi bývalých hradieb sú najviditeľnejšími pozostatkami hradu. Stopy po hradnom opevnení je dnes vidieť aj na skalnej plošine. Iné stopy po murovaných objektoch nie sú. no predpokladá sa, že na plošine stali drevené obydlia a hospodárske objekty.
Hrádok Bodoň je svojou nadmorskou výškou jedným z najvyššie položených stredovekých hradov na Slovensku. Zaberá takmer celú vrcholovú plošinu s rozmermi 52×50 m. Výška skalných stien je až 20 metrov.
Vysoké skalné steny hlavne na východe rovnako na južnej strane slúžia ako cvičné steny pre skalolezcov.
Pri hrade je možnosť opekania, v blízkosti nájdete aj prameň pitnej vody.
Hrad Bodoň je súčasťou Šarišskej hradnej cesty.